1963 - 1964

Na jeseň 1963 opustil kapelu Láďo Martoník, rozhodol sa venovať ďalej modernému jazzu. Nahradil ho trubkár Karol Závodný, v ktorom kapela TC získala aj svojho prvého speváka. Pre rast popularity to malo kľúčový význam. Agilne, neúnavne a tvrdohlavo sa do manažovania kapely vložil najmä Karola Sucháň, ktorému sa podarilo presadiť, že Koncertná a divadelná kancelária ( neskôr Slovkoncert ) začala ponúkať vystúpenia TC nielen v rámci tzv. výchovných koncertov pre školy, ale aj ako programovú náplň celovečerných koncertov, kde bola častým spoluúčinkujúcim hosťom populárna speváčka Gabriela Hermélyova. Záujem o TC vzápätí prejavila aj televízia. Jedným zo zachovaných dobových TV dokumentov z toho obdobia je Koncert v Športovej hale na Pasienkoch, kde TC vystúpil spolu s pražskou beatovou skupinou Olympic. Plodné obdobie obohatila spolupráca TC s mladými divadelníkmi S.Dančiakom, M.Labudom, P.Mikulíkom pri predstavení Mrožkovej hry "Striptíz" v divadelnom štúdiu v Redute. Tiež účinkovanie TC ako "stammkapely" na legendárnych plesoch VŠMU v Redute, VŠVU na hrade. Tiež koncertovanie sa po internátoch na Mladej Garde a tzv. Bernoláku.

1964 -1965

Koncom leta 1964 odišiel na povinnú vojenskú službu Miloš Paška. Novým hráčom na basu sa stal hudobný samouk - jediný človek v kapele, ktorý nepoznal noty, Pavol "Mulica" Molnár. Svojim strhujúcim swingom dodal kapele nový sound a drive. Igor Čelko vystriedal v niektorých kompozíciách klavír za klarinet a aj v časti repertoáru sa opustilo z dvojtrubkového obsadenia iba na veci s klasickou dixielandovou frontline. Muzikantom TC sa na krátky čas stal tenorsaxafonista Luboš Tamaškovič.

Nezabudnuteľným zážitkom pre všetkých členov kapely bol koncert Louis Armstronga v pražskej Lucerne. Do posledného momentu, kým sa neozvala jeho fenomenálna trubka, takmer nikto neveril, že je to pravda, že naozaj prišla tá neuveriteľná chvíľa naživo počuť gigantickú osobnosť jazzovej histórie, dovtedy známej iba z dookola počúvaných nahrávok z dvadsiatich rokov.

Medzníkom v hudobnej dráhe TC bolo pozvanie na 1. jazzový festival v Prahe. Festival pritiahol pozornosť médií, snímala ho televízia, rozhlas ho vysielal v priamom prenose. Pre TC to bola prvá možnosť vystúpiť na medzinárodnom pódiu, aj keď to bolo vlastne vtedy pódium domáce. Odozva na vystúpenie TC prišla v marci 1965 v podobe prvého pozvania účinkovať na západe, konkrétne na jazzovom festivale vo viedenskom Konzerthause. Prechod cez petržalskú hranicu bol síce spojený so ?slastným? zážitkom obvyklého šikanovania, ale vyvážilo príležitosť zahrať si za železnou oponou. S takým niečim sa vtedy žiadna slovenská kapela nemohla pochváliť. Nasledovalo pozvanie do Maďarska na festival v Budapešti, spojené s natáčením TV show s maďarským spevákom Tamásom Hardym a turné po Maďarsku. Potom prišiel televizny film "Jazz in der Tschechoslowakei", natočený v Prahe, do ktorého vybral TC nemecký hudobný kritik Joachim E. Behrendt. TC tu podľa Behrendtovho želania zahral Ellingtonov Double Check Stomp v kombinácii s cimbalovou predohrou ľudovej hudby skupiny Farkašovcov. Prišli aj pozvania do Mníchova, kde TC viackrát účinkoval na "Münchner Jazztage", hral na silvestrovskom plese v Nemeckej opere a natočil pár skladieb pre bavorský rozhlas. V tomto čase vydal aj svoju prvú SP platňu so skladbami Savoy Blues a Swanee River.

Po lete 1965 nastala znova personálna zmena, do kapely prišli Vlado Vizár a Piťo Popluhár.

1966

Rok 1966 bol pre Traditional Club mimoriadne úspešný. Zintenzívnela najmä spolupráca s rozhlasom. Keďže produkcia zo západu sa mohla púšťať len minimálne, I. Čelko začal s aranžovaním skladieb slovenskej populárnej hudby, ale aj ruských ľudoviek a zľudovelých piesní ako Kaťuša, Večerný zvon, atd. Rozhlas im dal značný priestor. Frekvencia vysielania rozhlasových nahrávok TC sa odrazila vo vzraste popularity kapely na celom Slovensku.
Jeden z rozhlasových záznamov koncertu z tzv. "Štúdia mladých" odznel v priamom prenose moskovského a varšavského rozhlasu.
Na jar 1966 doprevádzal TC na veľkom turné po Slovensku belgickú speváčku Tony Golan. Organizátor turné americký hudobný producent Joe Napoli potom pozval TC do belgického mestečka Comblain-La-Tour, kde manažoval vtedy najväčší jazzový festivalu v Európe. Na trojdňovom Open Air - Festivale hral TC na miestnom futbalovom ihrisku spolu so Sextetom Benny Goodmana, kvartetom Stan Getza, vibrafonistom Gary Burtonom, Anitou O'Day a ďalšími známymi menami. Záznam z úspešného vystúpenia TC priniesli belgická televizia a rozhlas v priamom prenose. Americka NBC natočila vystúpenie TC pre populárny program "Bell Telephon Hour. Paradoxne zachytila mladých hudobníkov z komunistickej krajiny práve pri účinkovaní počas nedeľnej omše v miestnom kostoliku. Príležitosť hrať v kostole sa neskôr ešte zopakovala v Mníchove ale aj v Bratislave, keď sa v Dóme Sv. Martina, ženil bubeník kapely Piťo Popluhár. Zmeny v obsadení kapely opäť nastali po odchode trubkára K. Závodného na vojnu. Obsadenie s jednou trubkou dodalo kapele nový sound, väčšiu voľnosť a repertoárový posun k swingovej muzike.
V niektorých skladbách sa zvolila hra na dva klarinety ( P. Móric a I. Čelko ), ku ktorým sa pripojil sopránsaxofon. TC sprevádzal aj legendárnu dvojicu Lasicu a Satinského v programe "Večery pre dvoch". Absolvoval s nimi spolu so speváčkou Gabrielou Hermélyovou veľké turné po Slovensku. Hudobne spoluúčinkoval v pásme americkej poézie, ktoré bežalo
v Divadle poézie na bratislavskom korze.