|
1963 - 1964
Na jeseň 1963 opustil kapelu Láďo Martoník, rozhodol sa venovať ďalej
modernému jazzu. Nahradil ho trubkár Karol Závodný, v ktorom kapela TC
získala aj svojho prvého speváka. Pre rast popularity to malo kľúčový
význam. Agilne, neúnavne a tvrdohlavo sa do manažovania kapely vložil
najmä Karola Sucháň, ktorému sa podarilo presadiť, že Koncertná a divadelná
kancelária ( neskôr Slovkoncert ) začala ponúkať vystúpenia TC nielen
v rámci tzv. výchovných koncertov pre školy, ale aj ako programovú náplň
celovečerných koncertov, kde bola častým spoluúčinkujúcim hosťom populárna
speváčka Gabriela Hermélyova. Záujem o TC vzápätí prejavila aj televízia.
Jedným zo zachovaných dobových TV dokumentov z toho obdobia je Koncert
v Športovej hale na Pasienkoch, kde TC vystúpil spolu s pražskou beatovou
skupinou Olympic. Plodné obdobie obohatila spolupráca TC s mladými divadelníkmi
S.Dančiakom, M.Labudom, P.Mikulíkom pri predstavení Mrožkovej hry "Striptíz"
v divadelnom štúdiu v Redute. Tiež účinkovanie TC ako "stammkapely" na
legendárnych plesoch VŠMU v Redute, VŠVU na hrade. Tiež koncertovanie
sa po internátoch na Mladej Garde a tzv. Bernoláku.
1964 -1965
Koncom leta 1964 odišiel na povinnú vojenskú službu Miloš Paška. Novým
hráčom na basu sa stal hudobný samouk - jediný človek v kapele, ktorý
nepoznal noty, Pavol "Mulica" Molnár. Svojim strhujúcim swingom dodal
kapele nový sound a drive. Igor Čelko vystriedal v niektorých kompozíciách
klavír za klarinet a aj
v časti repertoáru sa opustilo z dvojtrubkového
obsadenia iba na veci s klasickou dixielandovou frontline. Muzikantom
TC sa na krátky čas stal tenorsaxafonista Luboš Tamaškovič.
Nezabudnuteľným
zážitkom pre všetkých členov kapely bol koncert Louis Armstronga v pražskej
Lucerne. Do posledného momentu, kým sa neozvala jeho fenomenálna trubka,
takmer nikto neveril, že je to pravda, že naozaj prišla tá neuveriteľná
chvíľa naživo počuť gigantickú osobnosť jazzovej histórie, dovtedy známej
iba z dookola počúvaných nahrávok z dvadsiatich rokov.
Medzníkom v hudobnej dráhe TC bolo pozvanie na 1. jazzový festival
v Prahe. Festival pritiahol pozornosť médií, snímala ho televízia, rozhlas
ho vysielal v priamom prenose. Pre TC to bola prvá možnosť vystúpiť na
medzinárodnom pódiu, aj keď to bolo vlastne vtedy pódium domáce. Odozva
na vystúpenie TC prišla v marci 1965 v podobe prvého pozvania účinkovať
na západe, konkrétne na jazzovom festivale vo viedenskom Konzerthause.
Prechod cez petržalskú hranicu bol síce spojený so ?slastným? zážitkom
obvyklého šikanovania, ale vyvážilo príležitosť zahrať si za železnou
oponou. S takým niečim sa vtedy žiadna slovenská kapela nemohla pochváliť.
Nasledovalo pozvanie do Maďarska na festival v Budapešti, spojené s natáčením
TV show s maďarským spevákom Tamásom Hardym a turné po Maďarsku. Potom
prišiel televizny film "Jazz in der Tschechoslowakei", natočený
v Prahe, do ktorého vybral TC nemecký hudobný kritik Joachim E. Behrendt.
TC tu podľa Behrendtovho želania zahral Ellingtonov Double Check Stomp
v kombinácii s cimbalovou predohrou ľudovej hudby skupiny Farkašovcov.
Prišli aj pozvania do Mníchova, kde TC viackrát účinkoval na "Münchner
Jazztage",
hral na silvestrovskom plese v Nemeckej opere a natočil pár skladieb
pre bavorský rozhlas. V tomto čase vydal aj svoju prvú SP platňu so skladbami
Savoy Blues a Swanee River.
Po lete 1965 nastala znova personálna zmena, do kapely prišli Vlado
Vizár a Piťo Popluhár.
1966
Rok 1966 bol pre
Traditional Club mimoriadne úspešný. Zintenzívnela najmä spolupráca s
rozhlasom. Keďže produkcia zo západu sa mohla púšťať len minimálne, I.
Čelko začal s aranžovaním skladieb slovenskej populárnej hudby, ale aj
ruských ľudoviek a zľudovelých piesní ako Kaťuša, Večerný zvon, atd. Rozhlas
im dal značný priestor. Frekvencia vysielania rozhlasových nahrávok TC sa
odrazila vo vzraste popularity kapely na celom Slovensku.
Jeden z rozhlasových
záznamov koncertu z tzv. "Štúdia mladých" odznel v priamom prenose
moskovského a varšavského rozhlasu.
Na jar 1966 doprevádzal TC na veľkom turné po Slovensku belgickú speváčku
Tony Golan. Organizátor turné americký hudobný producent Joe Napoli potom
pozval TC do belgického mestečka Comblain-La-Tour, kde manažoval vtedy najväčší
jazzový festivalu v Európe. Na trojdňovom Open Air - Festivale hral TC na
miestnom futbalovom ihrisku spolu so Sextetom Benny Goodmana, kvartetom Stan
Getza, vibrafonistom Gary Burtonom, Anitou O'Day a ďalšími známymi menami.
Záznam z úspešného vystúpenia TC priniesli belgická televizia a rozhlas v
priamom prenose. Americka NBC natočila vystúpenie TC pre populárny program
"Bell Telephon Hour. Paradoxne zachytila mladých hudobníkov z komunistickej
krajiny práve pri účinkovaní počas nedeľnej omše v miestnom kostoliku. Príležitosť
hrať v kostole sa neskôr ešte zopakovala v Mníchove ale aj v Bratislave,
keď sa v Dóme Sv. Martina, ženil bubeník kapely Piťo Popluhár. Zmeny v obsadení
kapely opäť nastali po odchode trubkára K. Závodného na vojnu. Obsadenie
s jednou trubkou dodalo kapele nový sound, väčšiu voľnosť a repertoárový
posun
k swingovej muzike. V niektorých skladbách sa zvolila hra na dva klarinety
( P. Móric a I. Čelko ), ku ktorým sa pripojil sopránsaxofon. TC sprevádzal
aj legendárnu dvojicu Lasicu a Satinského v programe "Večery pre dvoch".
Absolvoval s nimi spolu so speváčkou Gabrielou Hermélyovou veľké turné po
Slovensku. Hudobne spoluúčinkoval v pásme americkej poézie, ktoré bežalo
v Divadle poézie na bratislavskom korze. |
|
|
1963-1965 |
|
Karol
Závodný
Milan Vašica
Peter Móric
František Karnok
Igor Čelko
Boleslav Boška
Pavel Molnár
Karol Sucháň
|
trp/voc
trp
cl
trb
p
bjo
b
dm |
1965-1966 |
|
Karol
Závodný
Milan Vašica
Peter Móric
Vladimír Vizár
Igor Čelko
Boleslav Boška
Pavel Molnár
Štefan Populhár
|
trp/voc
trp
cl
trb
p
bjo
b
dm |
1966 |
|
Milan
Vašica
Peter Móric
Vladimír Vizár
Igor Čelko
Boleslav Boška
Pavel Molnár
Štefan Populhár
|
trp
cl
trb
p
bjo
b
dm |
|
|